Čoraz otupenejšie pôsobiaca Barça hrala v posledných sezónach stále horší a horší futbal, až kým mužstvo neprišlo do bodu, kedy už nedokázalo ani len udržiavať výsledky. Výmena Setién-Valverde prišla neskoro, v nevhodnom čase a nakoniec aj tak nič nezmenila.
Messiho tvár počas 90 minút proti Osasune hovorila sama za seba a kapitán všetko ukončil silným rozhovorom po záverečnom hvizde. Messiho sklamanie, a veľmi pravdepodobne aj znechutenie, sa odrazilo v jednom z jeho najsilnejších vyhlásení, po najhoršej sezóne za viac ako 10 rokov.
Konečný výsledok zápasu s CA Osasuna zhrnul dohromady všetky problémy, ktoré mužstvo v sezóne 2019/2020 malo a zo zápasu sa stala živá diagnóza toho, čo priviedlo Valverdeho a Setiéna na okraj útesu.
1) Slabučké plánovanie sezóny
Sezóna 2019/2020 štartovala po debakli na Liverpoole a po výbuchu vo finále Copa del Rey. Na mužstve už bolo badať známky opotrebenia, veď kostra mužstva bola stále tá z treblovej sezóny 2014/2015. Napriek hrôzostrašnému koncu sezóny sa však Bartomeu a spol. šokujúco rozhodli podržať Valverdeho a nechali ho pokračovať na lavičke Blaugranas, aj keď bolo evidentné, že Txingurriho kredit bol nenávratne stratený a neveril mu už nikto, iba šatňa.
Bod zlomu prišiel v zimnom prestupovom okne, keď na hosťovanie odišli Wagué a Todibo a do AS Rím prekvapivo klub predal Carlesa Peréza. Mužstvo navyše opäť zasiahli zranenia Dembélého a Umtitiho, a na dlhú maródku sa pridal aj Suárez. To zatlačilo predstavenstvo klubu k múru a tak v panike siahli po núdzovom nákupe a vyplatení výkupnej klauzuly Martina Braithwaita z CD Leganés.
2) Noví hráči sa v tíme naplno neaklimatizovali
V lete prišli 4 hráči - Firpo, Griezmann, de Jong a Neto a skompletizovali tak na papieri famózne pôsobiaci tím. Lenže Neto sa krátko po príchode zranil a nikdy narozdiel od Cillessena nedokázal byť ter Stegenovi súperom. Júnior Firpo prišiel ako jeden z najlepšie hodnotených ľavých bekov v lige, ale tlak na Camp Nou neuniesol, priveľmi sa nepresadil a jeho prvá sezóna v klube bola skôr sklamaním.
Frenkie de Jong nikdy nehral na svojej naturálnej pozícii a v prvých pár zápasoch bolo dokonca na ihrisku vidieť, že bol šokovaný strnulou hrou svojich spoluhráčov, na čo z Ajaxu očividne zvyknutý nebol. Ku koncu sezóny ho navyše trápili zranenia. Najväčšia a najzvučnejšia posila prišla z Atlética Madrid. Griezmann Barçu rok predtým "štýlovo" odmietol svojim dokumentom, no nakoniec predsa len na ponuku Blaugranas kývol. Ale keď už sa zdalo, že bol prijatý ako súčasť nového trojzubca, jeho výkony začali konštantne upadať a skončilo to až tým, že ho nakoniec Setién nechával radšej na lavičke.
3) Hráči na predaj, ktorí sú problémoví
Najprv to bol Ivan Rakitič, potom Arturo Vidal a nakoniec Arthur Melo. Barça sa rozhodla Brazílčana predať ako tvrdí vedenie, zo športových dôvodov, ktoré boli však až silne ekonomické. Výsledok prestupu nebol ani pre jednu stranu pozitívny a Arthur odvtedy neodohral ani minútu. Na druhej strane Pjanič, ktorý bol súčasťou obchodu, je v Juventuse stále jedným zo základných kameňov zostavy.
V prípade Artura Vidala sa situácia obrátila paradoxne s príchodom Setiéna, ktorý je väčším priaznivcom pozičnej hry na niekoľko dotykov, než bol Valverde. Najtvrdší úder dostal Rakitič, ktorého významné postavenie v mužstve spľaslo a očakáva sa, že toto leto nakoniec odíde.
4) Prestarnutá kostra mužstva a stále rovnaká šablóna
Keď sa nové nákupy a množstvo z tých predošlých nedokázalo naplno v tíme presadiť (Malcom, Griezmann, Coutinho atď.), boli tréneri nútení naďalej sa spoliehať na tú kostru tímu zo sezóny 2014/2015, ktorá vyhrala v finále v Berlíne. Bezpochyby ide o generáciu geniálnych hráčov, lenže tí majú odvtedy v nohách už o 5 rokov viac a 8 z nich má už viac ako 30 rokov, pričom 6 z nich sú stále členmi základnej zostavy.
5) Ignorácia akadémie
Ernesto Valverde sa počas svojho pôsobenia na lavičke Barçy do béčka takmer nepozeral. Je pravdou, že do Áčka vytiahol Ansu Fatiho, pravdu však je, že vtedy a v tej situácii to bolo skôr o tom, že už nemal na výber. Quique Setién tento trend nijako výrazne nezlepšil, avšak taktiež si zaslúži kredit za to, ako dobre pracuje s Puigom, a že dáva šance aj Araújovi.
Lenže nad týmto všetkým visí škvrna v podobe Carlesa Peréza, posledného z mnohých, ďalšieho symbolu ochabujúcej úlohy akadémie v posledných rokoch.
6) Striedania z lavičky nepomáhali dynamike hry
Odhliadnuc od toho, že Valverde mal podporu šatne až do samého konca, alebo že Setiéna veľké váhy v kabíne naopak neprijali, faktom ostáva, že striedania mužstvu na ihrisku nepomáhali takým účinkom, ako sa bežne očakáva.
Setién je zaritý Cruyffista, ale v Barcelone nedokázal na tento odkaz nadviazať. Typická barcelonská hra sa už mnohé roky stáva čoraz menej rozpoznateľnou, je tlačená do úzadia a Barça tak už nielen, že nedokáže presvedčivo poraziť svojich najväčších rivalov v boji o titul (Real, Atlético), ale ako ukázala táto sezóna, nestačí to už ani na skromnejšie, no o to odhodlanejšie kluby (Osasuna).
7) Mužstvo sa po korona prestávke vrátilo slabšie
Niektoré tímy sa po nútenej pauze vrátili nabudené a v skvelej forme (Granada, Villarreal, Atlético), a iné padali hlbšie a hlbšie (Real Sociedad). Prestávka nepomohla ani Blaugranas (po nej 6 výhier, 3 remízy a prehra). Takmer každý zápas sa zdalo, ako keby mužstvu v určitej minúte dochádzala sviežosť a energia. A ako čerešnička na torte prišli ďalšie zranenia. Jediným pozitívom tak aspoň na chvíľu bol návrat Luisa Suáreza.
8) Messi a ter Stegen na to sami nestačia
Nemecký gólman mal vynikajúcu sezónu, aj keď to možno jeho štatistiky nepotvrdzujú, no sú nižšie ako v predchádzajúcich rokoch. Messi je stále Messi (blízko ďalšej Trofeo Pichichi s 23+20). Lenže príliš často títo dvaja od mužstva nedostávali poriadnu podporu a to bolo začiatkom konca Barcelony a zbohom obhajobe titulu.
9) Krehký tím mimo Camp Nou
Jedným zo znakov tímov, ktoré nedokážu bojovať o popredné priečky je fakt, že ich výkony sa mimo vlastného štadióna rapídne zhoršujú. Pred posledným ligovým kolom Barça nazbierala doma 50 bodov a na ihriskách súperov iba 29 (Valverde získal 40 bodov, Setién 39 + zápas k dobru). V sezóne 2018/2019 to bolo 48b doma a 39b vonku.
10) Najmenší bodový zisk od sezóny 2007/2008
Ak Barcelona vyhrá vonku nad Deportivom Alavés, dosiahne v konečnej tabuľke na 82 bodov, čo je najmenšie číslo od poslednej sezóny Franka Rijkaarda, keď Blaugranas v lige skončili tretí, 10 bodov za druhým Villarrealom, a hrôzostrašných 18 bodov za odvekým rivalom Realom Madrid. Nie je asi nutné dodať, že tá sezóna skončila bez trofejí.
10 dôvodov barcelonskej dekadentnej sezóny
0 | diskuze