BARҪA NA MUNDIALE 13: PRVÝ ŠAMPIÓN

Romário bol prvým hráčom Barcelony, ktorý sa stal majstrom sveta. Stalo sa tak na Mundiale 1994 v USA, kde hralo spolu 12 hráčov pôsobiacich v drese Blaugranas.

Majstrovstvá sveta 1994 boli pre Barcelonu novým míľnikom, keďže na šampionáte hralo za svoje krajiny rekordných 12 hráčov zostavy Katalánskeho veľkoklubu. Až 9 z týchto hráčov boli Španieli, ktorí sa dostali do štvrťfinále, rovnako ako Ronald Koeman s jeho Holandskom, a Hristo Stoičkov sa stal najlepším strelcom Mundialu so 6 gólmi, keď si to Bulhari namierili ďalej ako kedykoľvek predtým a ako ktokoľvek očakával; skončili v semifinále.

Najväčšou hviezdou bol však v roku 1994 Romário. Brazílčan strelil 5 gólov a pomohol svojej rodnej krajine ku štvrtému titulu majstra sveta, keď vo finále na penalty porazili Talianov. Stal sa tak zároveň prvým aktuálnym hráčom obliekajúcim dres FC Barcelona, ktorý zdvihol nad hlavu trofej Silvia Gazzanigu.

Romário bol vyhlásený najlepším hráčom šampionátu.



Po Mundiale 1994 v USA sa začala prejavovať temná stránka nesmierne talentovaného útočníka. Slabé výkony a pochybné správanie viedlo k jeho ochodu z Camp Nou už nasledujúce leto 1995.

Vrátil sa naspäť do Brazílie, ale namiesto domovského Vasco da Gama si zvolil rivala Flamengo. Tam sa mu darilo, neodolal druhému volaniu Španielska a vrátil sa do Valencie, kde toho ale kvôli zraneniu a hlavne sporom s Luisom Aragonésom veľa neodohral, a tak sa zase vrátil do Flamenga a neskôr do Vasco da Gama.


V roku 1998 sa nedostal na Mundial vo Francúzsku, čo bolo napriek výbornej forme najväčším sklamaním jeho profesionálnej kariéry, a v roku 2002, keď zachraňoval Brazíliu v kvalifikácii, namiesto účasti na Majstrovstvách sveta ukončil reprezentačnú kariéru, pretože Scolari už svoje 3“R“ mal. Odišiel do Kataru, USA a Austrálie, aby sa nakoniec na sklonku kariéry v roku 2008 opäť vrátil do Vasco da Gama, kde ako 42-ročný ukončil kariéru.

Poslednú labutiu pieseň si odkrútil o rok neskôr, keď nastúpil v drese druholigového klubu America v Rio de Janeiro, čo podľa vlastných slov urobil, aby potešil otca, ktorý ho chcel vidieť hrať za jeho milovaný lokálny klub.

Po definitívnom konci kariéry sa dodnes pohybuje v politike.