BARCELONA UKÁZALA, ŽE NEVIE BRÁNIŤ. ALE VIE VLASTNE NIEKTO?

Liga Majstrov je plná tímov, ktoré prehrávajú o 3, či viac gólov, dokonca aj vo vyraďovacej fáze. A dokonca aj v domácej lige dominantné tímy môžu byť v európskej súťaži nedostatočné. 

Ako príklad si uveďme Juventus. V domácej lige už 7. sezónu neohrozený šampión, tím, ktorý v predchádzajúcich 25 zápasoch udržal 21-krát čisté konto, hanebne doma padol s Realom Madrid po jednoznačnej prehre 0:3. Včera večer AS Rím, ktorý stráca v Serii A na Juventus 21 bodov, po skvelom výkone vyprevadil zo súťaže Barcelonu, ktorá je v lige stále neporazená a s 15 bodovým náskokom na Real Madrid. 

Eusebio Di Francesco si po zásluhe priznal kredit za rozhodnutie nastúpiť s 3 obrancami. "Rozhodol som sa tak, aby tím na ihrisku získal šírku, mal viac možností na protiútoky a získal rýchlosť, ale to čo sa skutočne zmenilo, bol prístup hráčov." Rím od prvej minúty zúrivým presingom zatlačil Barcelonu, ktorá sa zo zovretia nevedela počas zápasu dostať, keďže nie je na podobné zápasy zvyknutá, a rolu zrejme zohrala aj skutočnosť, že Katalánci si mysleli, že už majú dvojzápas vo vrecku. 

Rozostavenie základných zostáv bolo veľmi staromódne. Koncom 80-tych rokov bolo jasné a logické, že formácia 3-5-2 má voči 4-4-2 výhodu. Pretože krajní krídelní obrancovia dokázali na seba naviazať krajných záložníkov súpera, čím tím používajúci formáciu 3-5-2 získal prevahu 3-vs-2 muži v obrane aj v strede zálohy, pričom dvaja útočníci neustále napádali stopérov súpera. 

Tento problém v kontrole stredu poľa bol dôvodom, prečo sa neskôr systém 4-4-2 prestal používať, aj keď stále dokázal fungovať, ak defenzívna a stredová línia dokázali byť veľmi kompaktné pri zatváraní priestoru pre súpera tým, že hrali buď hlboko, alebo naopak veľmi vysoko presovali, plus, ako to robila aj Barcelona, krajní záložníci sa ťahajú viac do stredu a tým sa snažia vyrovnať početnú výhodu súpera, lenže to vyžaduje ohromnú disciplínu a mnoho energie, ktoré Barcelone včera úplne očividne chýbali. 

34-ročný Danielle De Rossi operoval na pozícii stiahnutého tvorcu hry, pričom mu v strede vypomáhali aj Strootman a Nainggolan, no De Rossi bol tým, koho Barcelona potrebovala odstaviť, on bol tým pomyselným mozgom tímu. A aj tak, iba po 6 minútach hry mal v strede poľa všetok čas na svete k tomu, keďže Suárez a Messi sa sťahovali späť len do polcesty, aby mohol parádnym pasom za obranu nájsť Džeka. 

Piqué a Umtiti sa očividne v spoločnosti útočníkov Ríma celý večer príjemne necítili. Bolo to bránenie 1-vs-1 ako za starých čias, jednoducho "osobka", nie to moderné bránenie, kde jeden stopér napáda súpera a druhý zbiera lopty. Džeko bol agresívny, vytrvalý a neúprosný. odohral skvelý zápas. 

Najväčším problémom bola však jednoznačne laxnosť Barcelony. Podobne ako pri Juventuse, prišli prvé varovné signály v osemfinále. CHelsea znova a znova, hlavne v prvom zápase, podnikala protiútoky do roztvorenej barcelonskej obrany, keďže defenzívny záložníci boli mimo pozície. To čiastočne súvisí s ubudaním síl Sergia Busquetsa, ktorého nedostatok rýchlosti sa momentálne prejavuje ešte viac ako predtým, ale väčším problémom je práve pozičná hra. 

Nedostatky  stávať ktoré v minulej sezóne jasne ukázali zápasy s PSG a Juventusom neboli vyriešené. Toto je starnúca Barça, no čo je ešte horšie, vyzerá to na starnúcu a samoľúbu Barçu, spokojnú s vlastnými úspechmi. Semienka hviezd a individualizmu  vypestované do podoby MSN priniesli veľmi horké ovocie. 

Sme v časoch futbalovej dekadencie, kde tímy môžu dominovať domácej lige tak jednoznačne a absolútne, že zabudnú čo znamená bojovať. Momentálne snáď nie je zavádzajúcejšej štatistiky pre top klub, ako počet inkasovaných gólov. Barcelona ich v 31 zápasoch La Ligy dostala 16, Juventus 18 v 31 zápasoch, Manchester City 24 v 32 zápasoch. Ale všetky tieto kluby, dominantné v domácej súťaži, v rozhodujúcom momente proti top tímu nedokázali brániť a navyše celkovo nič vymyslieť, či ukázať. 

CIES (Medzinárodné centrum pre športové štúdie) nedávno poznamenala, že až 21% všetkých zápasov Ligy Majstrov sa končí rozdielom v skóre o 3 a viac gólov, čo z nej robí jednu z najmenej vyvážených súťaží v Európe. V predkolách a skupinách to býva súboj Dávidov a Goliášov, kde PSG drtí Celtic, Chelsea rozmontuje Karabach, Real Madrid rozstrieľa APOEL, ale v štvrťfinále by sa toto už stávať nemalo. Liverpool nie je bohatší ako Citizens a AS Rím nie je silnejší ako FC Barcelona. 

Napriek tomu tento trend pretrváva. V posledných 8 sezónach Ligy Majstrov sa 21 zo 104 zápasov štvrťfinále a neskorších fáz súťaže skončilo rozdielom 3 a viac gólov. V 8 sezónach predtým bolo takýchto zápasov iba 8. Zo 6 zápasov tohtoročného štvrťfinále sa až 4 skončili výhrou o 3 a viac gólov. 

Nikto nevie brániť. Malé tímy zvyknú byť prevalcované, ale ako je vidieť, drtivé prehry sa nevyhýbajú ani veľkým klubom. Z časti to má možno spojitosť so zmenami pravidiel, pretože je dnes oveľa ťažšie zabiť zápas hraním na "údržbu". A to čiastočne súvisí so zameraním sa na obrancov, ktorí sú dnes viac nútení hrať s loptou, ako byť schopní skutočne brániť. No hlavnou otázkou sa zdá byť sebavedomie veľkých mužstiev, ktoré sú vymasírované pohodlnými výhrami v domácich súťažiach, kde sú vďaka finančným schopnostiam prakticky nedotknuteľní. 

Chceli sme, aby bola Liga Majstrov nepredvídateľnejšia, a ona sa zrazu divoko nepredvídateľnou stala. No stále sa na to pozeráme prísne, pretože Liga Majstrov sa stal nepredvídateľnou pre všetky tie zlé dôvody.