ČO ZNAMENÁ "MÉS QUE UN CLUB"?

Vzhľadom na históriu a rôznorodoť fanúšikov, bude pre Culés FC Barcelona vždy videná a považovaná za viac ako klub. Svoj pohľad prináša redaktor portálu barcablaugranes.com, Diego Lolo. 

Malcomov transfer poslúžil ako vynikajúci materiál pre neustále rastúcu skupinku Barça-haterov, presadzujúcich názor, že heslo "més que un club" je len pokrytecké, romantizované, zastaralé a dávno neplatné heslo, ktoré dnes už slúži iba na marketingové účely. 

A prečo nie? Keď lietadlo, ktoré vzlietlo v Bordeaux pristalo v Ríme, fanúšikovia Vlkov iba nechápavo pozerali (medzi nimi aj Malcomova mama) keď zistili, že chlap, kvôli ktorému tam stoja, v lietadle nikdy nesedel a teraz je na ceste do Barcelony. Koniec príbehu a celého prestupu už poznáme. To ako sa prestup uskutočnil nemusí vrhať veľmi dobré svetlo na náš klub. Aj tak by sme ale mali ostať realistami.

Bolo to, čo Barcelona urobila, nelegálne? Nie nebolo. Ak nič nebolo podpísané, ústna dohoda je k ničomu. A keď na scénu príde Barça (pokiaľ hráč nie je zaritý a hrdý madridista/périco, alebo v tomto prípade Riman) je každému jasné, že bude preferovanou voľbou.

Bolo to etické? Prezident Pallotta si myslí, že nebolo. Ale pritom pohodlne zabúda na to, ako sa do Ríma sťahoval Sanabria, ktorý bol vtedy iba kúsok od podpisu svojej prvej profesionálnej zmluvy s Barcelonou.

Bolo to priateľské? Nie. V ideálno prípade by sa to urobilo inak. Barça ale prišla s ospravedlnením, ktoré Pallotta pochopiteľne neprijal. Keby sa stoly otočili, tiež by to v Barcelone niesli ťažko. Takmer všade ale chýba čo i len zmienka o Girondins Bordeaux.

Avšak v posledných rokoch, ak ich súdime  s trochou sebakritiky, bol klub spájaný s rôznou špinou, od podpisu zmluvy s UNICEFOM, kedy Barça hrala najlepší futbal, aký kto kedy videl. Neymarov prestup a neustále fiaská s predajom hráčov, rezignácia a následný pobyt exprezidenta Rosella vo väzbe, kde mu hrozí 11 rokov, či výmena UNICEFU za Qatar boli jedny z najkritickejších udalostí, ktoré viedli k tomu, že hodnoty, za ktoré klub bojoval a stál si za nimi pomaly ale určite miznú. Niet preto divu, že nad mottom „Més que un club“ sa sťahujú mračná tak ako nikdy predtým.

Slogan, ktorý je spochybňovaný dokonca samotným Camp Nou, si nedávno pripomenul svoje 50. výročie, keď ho vo svojom prejave prvýkrát vyslovil 32. prezident Barcelony, Narcís de Carreras v roku 1968. V súčasnej dobe si štadión pripomína „Čo znamená Més que un club“?

V snahe odpovedať na túto otázku, Més que un club je vlastne schéma hodnôt. Je to kultúrna a historická konotácia. Je to fakt. Rovnako ako naša história, klubové motto nikdy nemôže byť zmazané bez ohľadu na to, aký prezident a vedenie je momentálne pri moci a bez ohľadu na smer, v ktorom klub riadia.

Navždy to bude náš klub s formálnym vyhlásením, ktoré ma pre každého z nás iný význam. Socios a Culés, ktorí klubu fandia a podporujú ho sezónu za sezónou, v dobrom aj zlom, pred Messim aj po Messim a rozhodne s, alebo bez Bartomeua a spol. sú tí, ktorí rozhodujú o tom, čo Més que un club znamená.

História FC Barcelona je pýchou a hrdosťou. Ale pre tých kritikov, ktorí budú radi pokračovať v nezmyselnom podpichovaní, prečo neporovnáme FC Barcelona s ďalším svetovým konglomerátom ako napr. Apple? Mottom Apple je „Zážitok je produkt“. Zaniklo toto motto so smrťou Steva Jobsa? Zmení to niečo na tom, ako sa ich výrobky vyvíjajú v priebehu času? Nie a Nie. Apple je naďalej odhodlané dodržiavať svoje motto.

Rovnako je to aj v prípade Barcelony. Sme klub s bohatou históriou v prekonávaní prekážok. Historicky Barça masívne prekonala rolu outsiderov a dosiahla mnohonásobne lepšie výsledky. Zmena vedenia klubu s pochybnými praktikami nedokáže vymazať to, čo táto inštitúcia predstavuje pre milióny ľudí v Katalánsku, Španielsku a aj vo zvyšku sveta.