Jaguaré Becerra: prvý brazílsky brankár

Neto sa svojím prestupom stal 40-tym Brazílčanom obliekajúcim dres FC Barcelona a pridal sa tak na zoznam mien ako Romário, Rivaldo, Ronaldo, Ronaldinho, či Dani Alves. Ale koľkí z nich boli brankári? Odpoveď je jednoduchá - jeden. Jediný brazílsky brankár, ktorého si už nepamätajú ani staršie ročníky Culés/Socios, sa volal Jaguaré Becerra, a toto je jeho príbeh. 

Narodil sa v Riode Janeiro v roku 1905 a bol excentrickým gólmanom, ktorý dostal prezývku "Čierny pavúk". Neustále pokrikoval na súperov, rád robil zákroky iba jednou rukou len preto, aby ich mohol provokovať, a nesmierne si užíval, keď sa súper nepozeral a on si mohol odrážať loptu od jeho hlavy. 

V júni/červnu 1931 jeho klub Vasco da Gama robil turné po Európe a dva zápasy odohral aj na Les Corts, pričom to bolo prvýkrát, kedy Barça nastúpila na zápas proti brazílskemu tímu. Bola to veľká udalosť a prezident Gaspart Rosés bol taký ohromený výkonmi brankára Becerru a záložníka Fausto dos Santosa, že im ponúkol ostať v Katalánsku a hrať za FC Barcelona. 

Bolo to tiež prvýkrát v histórii, kedy španielsky klub podpísal brazílskeho hráča, resp. v tomto prípade dokonca hráčov, a od Rosésa to bolo nezvyčajné rozhodnutie. Najmä z toho dôvodu, že v tých časoch mali cudzinci zakázané hrať v Španielsku v oficiálnych zápasoch a dvaja Brazílčania by tak mali v klube minimálne využitie. 

Lenže Rosés bol presvedčený, že títo hráči budú obrovským lákadlom v exhibičných zápasoch, ktoré sa vtedy hrávali oveľa častejšie ako dnes, a nakoniec sa aj ukázalo, že prezident mal absolútnu pravdu. Tento experiment avšak trval iba rok. Na konci sezóny 1931/1932 obaja Brazílčania odmietli možnosť dostať španielske občianstvo a klub opustili. 

Jaguaré potom nejaký čas hrával vo Francúzsku a následne v Portugalsku, ale nikdy si poriadne nedokázal zvyknúť na život v Európe a usadiť sa, a preto sa vrátil domov do Brazílie. Od toho momentu šiel jeho život dolu kopcom. Spoluhráči ho nemali radi, pretože hral v Európe ako profesionál  a keď prehajdákal všetky úspory, ktoré zarobil za veľkou mlákou, skončil ako alkoholik a v roku 1946 zomiera ako žobrák v Sao Paulo údajne po potýčke s políciou, avšak detaily ostávajú dodnes záhadou. 

Život Fausto dos Santosa sa tiež skončil tragicky. V roku 1939 zomrel ako 34-ročný na tuberkulózu.