Koniec futbalu, ako ho poznáme?

Pôvodnú myšlienku vzniku Európskej superligy (ESL), môžeme začať hľadať na konci deväťdesiatych rokoch minulého storočia, konkrétne v auguste roku 1998, kedy švajčiarsku vilu vtedajšieho prezidenta UEFA, Lennarta Johannsona, navštívila skupina reprezentujúca taliansky mediálny konglomerát s radikálnou alternatívou pre európsky klubový futbal. K realizácii projektu sa nepristúpilo a na niekoľko rokov zostal zabudnutým.

Apríl 2021, dvanásť zakladajúcich klubov (AC Miláno, Arsenal, Atletico Madrid, Chelsea, Barcelona, Inter Miláno, Juventus, Liverpool, Manchester City, Manchester United, Real Madrid a Tottenham Hotspur) sa dohodlo na založení novej futbalovej súťaže, predsedom organizácie sa stal súčasný prezident Realu Madrid Florentino Perez, ďalším zaujímavým menom participujúcim na projekte bol spolumajiteľ Manchestru United Joel Glazer. Financie na tento projekt mala zabezpečovať americká investičná banka JPMorgan Chase & Co. a to signifikantnou sumou vo výške 3,25 bilióna eur.

Ohlásenie tejto správy nenechalo chladným snáď nikoho, kto má čo len elementárny záujem o futbalové dianie. Najhlasnejšiu antipatiu prejavili predstavitelia UEFA a FIFA, konkrétne prezident UEFA Alexander Čeferin, ktorý sa na margo ESL vyjadril nasledovne "Superliga ohrozuje historickú pyramídovú štruktúru európskeho futbalu. Nesmieme prehrať tento zápas. Sebeckosť nahradila solidaritu, peniaze sa stali dôležitejšími než sláva, chamtivosť predstihla lojalitu a dividendy vytlačili vášeň. Pre niektorých sa z fanúšikov stali zákazníci a zo súťaží je tovar. Futbal patrí všetkým, lebo je súčasť nášho dedičstva. Rešpektujme históriu, tradície, rešpektujme ostatných ľudí. To sú hodnoty, ktoré niečo znamenajú. Stále je čas na zmenu." Pričom FIFA vo svojom postoji nezaostávala a pohrozila neuznaním takejto súťaže a zakázaním hráčov, ktorí by v nej vystupovali účasť na majstrovstvách sveta.

Slová, ktoré by sme skôr očakávali z úst futbalového romantika, ako prezidenta Európskej futbalovej únie. Čiže organizácie, ktorá sa stala synonymom pre pojmy, ako škandál, podvod, úplatkárstvo, sprenevera, kontroverzia...

Problém, ktorý by vznikol vytvorením ESL, musela UEFA odstrániť v samotnom zárodku. Z tohto dôvodu sme mohli vidieť, že využila všetky svoje schopnosti a prostriedky. Pohrozenie vylúčením z ostatných domácich, európskych i globálnych súťaží, odopretie hráčom možnosť reprezentovať svoje národné tímy, to všetku sú marciálne argumenty, ktoré zakladajúci členovia nemohli ignorovať. Tento zvyšujúci sa tlak priniesol svoje ovocie. Odstúpenie z ligy postupne ohlásili všetky kluby okrem Barcelony a Realu Madrid.
Samotnú podstatu ambivalentného postoja zo strany UEFA a FIFA však nehľadajme v ušľachtilých vyjadreniach a strašení o konci futbalu, ako ho poznáme. Dôvod je elementárny, vytvorením ESL by UEFA prišla o markantný zdroj príjmov, nakoľko jej vlastné archaické produkty, ako Liga majstrov a Európska liga by tvárou tvár Európskej superlige neobstáli.

UEFA sa zatiaľ musí javiť, ako jasný víťaz posledných dní, ale možno dosiahla len čiastkové Pyrrhovo víťazstvo. Revolúcia nezvíťazila, ale postavila základné kamene pre budúci veľký futbalový projekt, ktorý už môže dosiahnuť úspech. Vzniknutý precedens, už nikto nemôže spochybniť.

Autor: Michal Waldner