MLADÍCI, KTORÍ OPUSTILI LA MASIU A ZAMIERLI DO PREMIER LEAGUE

Hovorí sa, že ak raz opustíte FC Barcelonu, čaká Vás už iba cesta smerom dolu. Skúste to však povedať takému Cescovi Fábregasovi, alebo Héctorovi Bellerínovi, ktorí vyslyšali volanie Londýna a opustili Camp Nou, aby dokázali veľké veci v Premier League. Nie každému sa to však podarí. Taký Gerard Deulofeu si len niekoľko hodín naspäť pobalil svoje veci  a odišiel za dobrodružstvom do milánskeho AC, pretože sa nedokázal v Evertone presadiť tak, ako sa predpokladalo.

Od Cesca Fábregasa po Fran Méridu. La Masia vyprodukovala množstvo skvelých futbalistov a niektorí z nich opustili Katalánsko, aby skúsili šťastie na britských ostrovoch, v údajne najlepšej lige sveta. Poďme sa preto spolu pozrieť na to kto boli tí hráči, a ako sa im darí.

Marc Muniesa
Keď sa prvýkrát ukázal v Áčku, zdalo sa, ako by ho ručne vyrobil sám Guardiola. Chladný s loptou na nohe, rýchly a schopný zahrať ako krajného obrancu, tak aj stopéra, zdal sa byť Marc Muniesa predurčený pre prvý tím Barçy. Dokonca si v mládežníckych tímoch vyslúžil prezývku ľavo-nohý Puyol. Nakoniec však odohral iba 5 zápasov a Guardiolov odchod znamenal aj koniec Muniesových ilúzií o úspechu v Barcelone. Hráč sa rozhodol prestúpiť na najposr...chladnejší štadión Anglicka (redaktor  sa takmer nechal uniesť osobným zážitkom), domáci stánok Stoke City FC, v Anglicku známych ako The Potters.



Po 4 sezónach v Premier League sa zdá, že by sa Muniesa mohol vrátiť do La Ligy, kde má záujem Betis Sevilla a k dohode je vraj veľmi blízko. A ako ako sa mu na Bet365 Stadium darilo? Väčšina fanúšikov by ho hodnotila kladne aj záporne zároveň. Zranenia sa mu rozhodne nevyhýbali a jeho univerzálnosť mu často bola viac na škodu, ako na úžitok. Zdá sa teda, že po príchode Berahina budú The Potters hľadať aj obrancu vhodnejšieho pre Premier League a Marc  Muniesa možno zistí, že La Liga je jeho skutočnou šálkou kávy.


Oriol Romeu
25-ročný záložník Southamptonu zažíva vynikajúcu sezónu a preto by nebolo prekvapením, keby sa už v Guardiolovej hlave párkrát objavila myšlienka, že by mohol svojho niekdajšieho zverenca z Barçy B využiť v kádri Citizens. Romeu bol pod Pepovými krídlami už v roku 2011, no keď prišla veľkorysá ponuka Chelsea a herný čas, o ktorý by musel bojovať s Busquetsom, bol nedobytný ako grécka obrana na EURO 2004, rozhodol sa defenzívny záložník pre otočku na päte a odchod.



V Chelsea mu to taktiež podľa predstáv nevyšlo, nasledovali hosťovania vo Valencii a Stuttgarte a nakoniec prestup ku Svätcom, ktorý sa ukazuje byť dobrým krokom a jeho výkony si našli cestu až k očiam Julena Lopeteguia. Lenže vo výbere La Furie Roja sa opäť stretne so svojím veľkým problémom – Busquestom.

Gerard Piqué
Fotka tímu La Masie U13 s Messim, Fábregasom a Piquém je dnes už veľká legenda, no v tom čase bolo snom klubu, aby títo traja prešli spoločne až do prvého tímu. Messiho výnimočnosť spravila jeho cestu krátkou a priamočiarou, ale Fábregas a Piqué to museli vziať obkľukou.



United vďačí za mnohé. Naučil sa tam hlavičkovať, používať svoju silu a naučil sa tam byť lídrom. Na Old Trafford ale nemal na ružiach ustlané. V rozhovore z roku 2014 priznal: „Boli tam Rio a Nemanja, ktorí sa nikdy nezranili. Do frasa, ani len červenú kartu nikdy nedostali!“ Sir Alex ho určite mohol v tíme podržať a vychovať si tak skvelú náhradu za Ria Ferdinanda, ale dovolil mu odísť a vrátiť sa domov. No a samozrejme nikto, dokonca možno ani sám Piqué, si nepredstavoval, že by jeho návrat mohol skončiť tak grandiózne.

Cesc Fábregas
Prvý a najlepší. Potom, ako ho v klube sledovali vyrastať a dostať sa do jedného mládežníckeho tímu s Messim a Piquém, Barça nenávidela pocit Fábregasovej straty vo veku 16 rokov, keď odišiel pod krídla profesora Wengera a počas 8 sezón v Arsenale bolo stále viac zrejmé, prečo to tak v klube všetci cítili. Klub naliehal na chlapca aj jeho otca, aby boli trpezliví, ale ak by bol chlapec ostal, veľmi pravdepodobne by dlhú dobu mal problémy prepracovať sa do prvého tímu, rovnako ako musel zápasiť Iniesta.



Namiesto toho bol v Arsenal kapitán už ako 21-ročný. Spoluhráči z tej doby hovoria, že to nebol iba jeho talent, ale hlavne jeho prístup, vďaka ktorému sa svojho času vypracoval  na jednu z najväčších hviezd Premier League.

Bol by urobil čokoľvek, hral kdekoľvek, vzal by na seba akúkoľvek úlohu, len aby mohol byť súčasťou všetkého diania, až kým sa nestal jeho stredobodom. Jediným negatívom jeho kariéry je fakt, že nikdy s Kanoniermi nevyhral ligu a keď sa vrátil do Barcelony, ľudia ho už nebrali ako jedného zo svojich, pretože sa v mladosti rozhodol klub opustiť. V jeho prípade môžeme chápať rozhodnutie opustiť Arsenal ako krok späť, pretože v Barcelone síce vyhral vytúžené trofeje, ale na ihrisku si nevedel nájsť miesto a jeho výkony neboli také dominantné ako v drese The Gunners. Všetko skončilo prestupom späť do Londýna, tentokrát však do dresu Chelsea.

Jon Toral
21-ročný záložník má za sebou veľmi podarenú minulú sezónu, ktorú strávil na hosťovaní v Birminghame. Ani to však nestačilo na presvedčenie Arséna Wengera, ktorý sa popri konkurencii v zálohe rozhodol si z mladíkov radšej ponechať šikovného Iwobiho, a tak Jon Toral putoval znova na hosťovanie, tentokrát do Granady, kde sa stretol s barcelonským Sergi Samperom. Lenže Toral v Granade odohral iba úbohých 5 zápasov a tak sa ho Arsenal rozhodol počas zimnej prestávky stiahnuť a poslať radšej na hosťovanie do Glasgow Rangers, kde sa stretne so svojím bývalým trénerom Markom Warburtonom.



Jeho zmluva s Arsenalom má platnosť už iba rok a tak sa zdá, že Jon momentálne svojimi výkonmi  viac bojuje o miesto v novom mužstve, ako o novú zmluvu v Arsenale. Taký Joel Campbell by vedel porozprávať.

Do Londýna prestupoval ako 16-ročný a Barcelona bola samozrejme rozrušená z jeho straty, no klub oveľa viac znepokojovalo, že spolu s ním sa sťahoval aj Héctor Bellerín, čo sa neskôr ukázalo byť veľmi opodstatnené.

Héctor Bellerín
Je ešte príliš skoro na nejaké závery, ale Héctor má našliapnuté k tomu, aby zažiaril ešte viac ako Fábregas. Dorazil v rovnakom veku a s rovnakou ochotou bojovať o miesto na výslní vo svojom novom domove. Anglicky sa naučil tak dobre, že hovorí takmer ako rodený severolondýnčan. V reči čísiel vraj má až 85% native akcent.  
Po piatich rokoch v Anglicku sa etabloval v jedného z najlepších krajných bekov Premier League a nechal veľmi rýchlo zabudnúť na hamižnú stálicu menom Bakary Sagna.


Barcelona jeho stranu X-kráť hlboko oľutovala, zvlášť keď ju v lete po dlhých a veľmi úspešných rokoch opustil Dani Alves a Bellerín sa javí ako viac než adekvátna náhrada. Luis Enrique tak momentálne disponuje univerzálom Sergi Robertom a Aleixom Vidalom, ktorý sa očividne márne snaží trénera presvedčiť, že si miesto na ihrisku zaslúži. Ani jeden z nich však na pozíciu pravého beka nepasuje tak dobre ako Héctor a preto niet divu, že Barcelona sa snažila o kontakt, resp. prestup. Lenže na druhej strane záujem nebol a Bellerín v novembri podpísal nový 6-ročný kontrakt. V jednom z rozhovorov sa dokonca nechal počuť, že ak by mu Barcelona telefonovala, tak by ani nezodvihol telefón.

Fran Mérida
Označovali ho za Cesca Fábregasa 2. generácie, keď ako 15-ročný prichádzal do Arsenalu v roku 2005, ale jediná podobnosť bola, že bol záložník. Trajektória ani nemohla byť odlišnejšia. Rok bol na hosťovaní v San Sebastiane, potom dve sezóny nastupoval v Arsenale ako hráč rezervy, aby nakoniec prestúpil do Atlética Madrid. Potom nasledoval pobyt v Portugalsku a v roku 2014 v Brazílli, kedy padol na úplné dno a vyslobodil ho až telefonát z SD Huesca, aby vrátil sa do Španielska, kde momentálne pôsobí v Osasune.



V jednom rozhovore prezradil, že: „to boli zlé časy. Bol už august a na stole som mal iba pár ponúk zo zahraničia, no nič čo by ma oslovilo. Premýšľal som, že to vzdám, ale rozhovor s otcom mi ukázal, aký som šťastný. Keď mal on 25 rokov, musel si od svojho otca požičiavať peniaze, aby mohol deťom kúpiť jedlo. Povedal mi: „Stále máš celý život pred sebou. Neprestávaj tvrdo pracovať a výsledky sa dostavia.““ Momentálne 26-ročný Fran Mérida je späť v drese tímu La Ligy.

Ignasi Miguel
Debut v drese kanonierov absolvoval v roku 2011 keď mal ešte stále iba 19 rokov a dokonca nastúpil aj do zápasu Ligy Majstrov proti Olympiakosu Pireus, ale nikdy sa nedokopal k väčšej porcii minút. Jednu sezónu strávil na hosťovaní v Leicesteri, aby následne prestúpil do Norwichu, kde sa, dá sa povedať, úplne futbalovo zabil. Minulé leto podpísal 2-ročnú zmluvu so španielskym tímom Lugo, hrajúcim Ligu Adelante.



Obaja, Barcelona aj Espanyol Migueliho dlhý čas sledovali, no neboli takí rozhodní ako francúzsky lišiak Wenger. Za nováčika súťaže Lugo nastúpil takmer do všetkých zápasov, a tak je možno ešte nádej, že si 24-ročný obranca nájde cestu do elitnej ligy.

Gerard Deulofeu
U Gerarda vôbec nie je prehnané konštatovať, že bol v Barcelone považovaný za jednu z najväčších budúcich hviezd, niekto, kto bude hrávať po boku Messiho a jedného dňa sa stane jeho nástupcom, aspoň čo sa týka schopností, ak nie konzistencie.
Do Barcelony prišiel ako 9-ročný, už ako 12-ročný podpísal prvú zmluvu s Nike a ako 17-ročný debutoval v prvom tíme. Počas prechodu z Béčka do Áčka sa však zasekol niekde medzi konzistentnými výkonmi a veľkosťou svojho roky masírovaného ega. Napriek tomu bol za neho Everton v júli 2011 ochotný zaplatiť 6miliónov eur a “nový Messi“ sa sťahoval na ostrovy. Niektorí fanúšikovia smútili, no Barcelona si aspoň zaistila možnosť kúpiť hráča naspäť v nasledujúcich 2 sezónach.

Žiadny prestup späť sa ale konať nebude a obrázok Deulofeua držiaceho dres AC Miláno dokazuje, že Barcelona ho už odpísala a Ronald Koeman s ním do svojho mladého tímu taktiež očividne neráta. Pozitívne pre Gerarda môže byť, že Suso, bývalý hráč Liverpoolu, si v Taliansku celkom slušne reštartoval kariéru. Otázkou je, či ešte stále možno hovoriť o AC MIláne, v porovnaní s Evertonom, ako o postupe nahor, z historického hľadiska určite. Navyše Gerard má stále iba 22 rokov a všetko pred sebou. 

Adama Traoré
V Premier League nie je nič a nikto rýchlejší ako Traoré, a rýchlosť akou opustil Barcelonu trápi mnohých fanúšikov, pretože Barça B už nezásobuje prvý tím hráčmi tak, ako sme bolo v posledných 10 rokoch zvykom. V mnohých ohľadoch spôsobil odchod Adamu Traorého väčší rozruch, ako ten Deulofeuov, hlavne bez buy-back klauzuly.



Zostup Barçy B do tretej najvyššej súťaže marí  klubu snahu udržať si najlepších mladých hráčov. Aj keď sa naskytá otázka nakoľko bol zostup chybou trénera a nakoľko hráčov. V Adamovom prípade však Aston Villa neváhala položiť na stôl 10 miliónov libier a mladík sa sťahoval do anglického Marseille, multikultúrneho Birminghamu. U Villans však veľa vody nenamútil, fanúšikovia na neho frflali (hlavne welšskí), nevyhol sa zraneniam a tak nakoniec po jedinej sezóne prestúpil od zostupujúcich Villans k nováčikom Premier League z Middlesbrough, kde sa stretol s viacerými španielskymi hráčmi a aj legendou Barcelony, Víctorom Valdésom. Navyše sa prestup ukázal byť dobrým ťahom a jeho výkony i minúty na ihrisku majú stúpavú tendenciu. Aj keď často strieda a potrebuje dozrieť, stále má iba 20 rokov a budúcnosť sa tak zdá byť veľmi svetlá.

BONUS

Bojan Krkič
Jeden z najjagavejších klenotov La Masie posledného desaťročia. Prešiel takmer všetkými mládežníckymi kategóriami a na konto si v nich pripísal rekordných 900 gólov. A to všetko iba v priebehu 7 rokov. Niet preto divu, že mu všetci predpovedali viac ako iba hviezdnu budúcnosť. V debutovej sezóne pod vedením Franka Rijkaarda dokonca s 10 ligovými gólmi vyrovnal Raúlov rekord a zdalo sa, že rozprávka inak ako happy-endom skončiť ani nemôže.



Po tom čo prebral tím Guardiola sa však Bojan v novom systéme a pod novým trénerom nevedel dlhodobo presadiť a tak sa klub rozhodol pre jeho predaj do AS Rím, kde svoj nový, no nie slávny projekt vtedy rozbiehal Luis Enrique. V Ríme to však o nič lepšie nebolo a tak prišlo hosťovanie v AC Miláne, povinný spätný prestup do Barcelony, hosťovanie v Ajaxe a nakoniec prestup na bristké ostrovy za kamarátom Muniesom a bývalým hráčom Barcelony, Markom Hughesom do tímu Stoke City FC. Tam sa Bojan veľmi rýchlo stal miláčikom fanúšikov a jedným z kľúčových hráčov, no nikdy nedokázal naplno prejaviť svoj potenciál a navyše ho brzdili zranenia.
V prebiehajúcej sezóne sa herne trápi, moc toho neodohral a objavujú sa správy, že v prípade zaujímavej ponuky sa hráč nebráni zmene dresu.