Osasuna - FC Barcelona: hodnotenie zápasu

Dovolím si začať citáciou samého seba. Výrazy pochádzajú z komunikácie s kolegom z webu počas zápasu. Nech sa páči:

„Hrôza!“.

„Strašné niečo!“. „Na to sa nedá pozerať!“. „To nie je hráč, to je radiátor!“.  „Prečo Luuk behá po ihrisku v gumákoch?“.

Takto som zápas vnímal, takto ho vnímam stále. Nepomohol časový odstup a upokojenie sa. Pretože sme hrali naozaj strašne. Podľa mňa toto bol najhorší výkon v sezóne. Sledovať takúto Barcelonu je prejavom totálneho masochizmu. Týranie sa. Ako keby nestačila situácia okolo vírusu, ako keby nestačila únava z konca roka, ako keby nestačilo pochmúrne počasie. Zjavne obrovskému počtu fanúšikov nestačí vyššie spomenuté. Zjavne vrátane mňa. Lebo inak si to pravidelné sedenie pred obrazovkou a márne čakanie na zázrak, na nejaké kúzlo kúzelníka na lavičke, nedokážem vysvetliť. Týranie. Bolesť v srdci. Krútenie hlavou nad realitou pomaly (ale isto) valcujúcou všetky sny a nádeje týkajúce sa milovaného klubu.

Videl som obrovský rozdiel v nasadení. Obrovský, neuveriteľný, nepochopiteľný. Domáci jazdili po zadku, dohrávali súboje a áno, aj faulovali. Bojovali. Chceli. Skúšali. Napriek technickým nedostatkom, napriek papierovo menšej kvalite. Ale behali, šprintovali, odovzdali na ploche všetko.

A na opačnej strane? Hral niekto, kto odovzdal naozaj všetko? Určite áno. Gavi išiel naplno. Abde bol skvelý a urobil maximum. Spokojný mohol byť určite aj Nico. Robotu si odrobil aj veterán Piqué. A… Skončil som. Štyria hráči. Len štyria hráči si v tomto stretnutí podľa mňa zaslúžili mať na sebe taký vzácny dres. Zvyšok ma veľmi sklamal. Bez chuti, bez energie, bez zápalu, bez nasadenia, bez chcenia. To nemohla byť Barcelona. Tak nemôže hrať ani Baník Ľubietová (bez urážky, prosím). Pretože ešte aj v tomto maličkom amatérskom klube hrajú hráči úplne naplno. Čo to dá, na krv, na doraz. A ak sa prehrá, tak sa prehrá. Ale v mokrých dresoch, špinaví od blata. Ak nestačí umenie, tak treba makať. Ak nejde technická hra, tak treba bojovať.

Vrcholným, a doslova trápnym, momentom bol okamih tesne pred koncom. Brankár chytil loptu a chcel okamžite rozohrať do otvoreného priestoru, ostával celkom určite čas na poriadny protiútok. Pozeral sa okolo seba, dopredu, doľava a doprava. Nuž a okolo neho pomalým krokom, so zvesenými hlavami a spustenými plecami, hľadiac pred seba do zeme, si vykračovali hráči zarábajúci milióny eur. Krokom, akoby viedli 5:0. Krokom, akoby boli s výsledkom spokojný. Krokom...

Domáci nás zvalcovali. Mentálne, silou, pohybom. Vyrovnali absolútne zaslúžene a ak by sa hralo ešte desať minút, dostali by sme ešte jeden. Lebo sme si také niečo svojim prístupom pýtali. A ak si to pýtaš takto okato, ako my, tak Ti to pozorný hostiteľ aj dá.

Tak nám treba. Bez výhovoriek. Bez hľadania ospravedlnenia. Na rovinu. Sme momentálne slabí ako niekoľkokrát vylúhovaný čaj. Priemer. Slabší priemer. A najhoršie je, že prestávam (áno, aj taký absolútny optimista a „snílek“) aj ja osobne vidieť nádej na zlepšenie.

Príde s uzdravenými hráčmi?

Príde s novým rokom?

Príde niekedy?

Na záver sa ešte priznám k niečomu (u mňa neuveriteľnému). Normálne sa teším, že už len dva zápasy a bude prestávka. Až takto to momentálne u mňa, bohužiaľ, je...

Hodnotenie hráčov:

Ako by si tento zápas ohodnotil Ty?

Peter Maďar

megabarca.sk