POCTA JEDINEČNÉMU GÉNIOVI

Medzinárodná hviezda športu, jeden z najzaujímavejších hráčov, ktorí kedy vstúpili na futbalové ihrisko, obdarený tým najbrazílskejším talentom, povesil kopačky na klinec.

Ronaldinho. Vidíte? A už sa usmievate. Len to, že si človek spomenie na všetko čo dokázal a predviedol, a hlavne ako to dokázal, mu vyčarí úsmev na tvári. Minimálne rovnaký,akým je sám Ronaldinho povestný. Pozrite a pripomente si videá na youtube a určite mu znova prepadnete, rovnako ako pri ňom prepadli všetci tí obrancovia. Chvíľku pozerajte, nebude to trvať dlho, a budete mať potrebu postaviť sa a zatlieskať mu, rovnako ako to urobilo Santiago Bernabéu.

Sledovať Ronaldinha hrať vzbudzovalo túžbu stať sa futbalistom, futbalistom presne ako on – chlapec, ktorý sa stane najlepším na svete, pričom to vyzerá, ako keby sa ani nemusel poriadne snažiť. Ronaldinho si počas zápasov robil čo chcel, vždy s úsmevom tak, akoby to bola tá najzábavnejšia vec na svete. „Do p**ele, videl si čo urobil?“ – to bola otázka, ktorá znela veľmi často, pretože Ronaldinho hral tak, ako nikto iný. Sledovať ho bola zábava a ľudia z neho boli nadšení. Možno, že sú to dve najjednoduchšie a najdetinskejšie slová, ale sú správne. S Ronaldinhom bol futbal expresiou svojej podstaty – radosťou a zábavou.

Samozrejme ľudia spomínajú na Ronaldinha aj ako na premrhaný talent, na nedokonalého géniusa – Vyvoleného, ktorý nesplnil proroctvo – ale práve to ho robí ešte výnimočnejším. Samozrejme, že by bolo úžasné sledovať Ronaldinha na vrchole výkonnosti dlhšie ako 3-4 roky, kedy bol absolútnym kráľom, ale nechceme tak nejak podvedome, aby naše superhviezdy mali nejaké chyby, ktoré nedokážu prekonať?  Nedostatok disciplíny (alebo užívanie života plnými dúškami, záleží od toho, ako sa na to pozeráte) bol nakoniec dôvodom, prečo Ronaldinho na svetovom vrchole dlho nevydržal. Nakoniec to pominuteľné, no zato čarovné obdobie, kedy bol Ronaldinho kráľom, bude v pamäti pretrvávať celý život.

Ako jeden z najtalentovanejších, ak nie najtalentovanejší hráč histórie, Ronaldinho sa počas pôsobenia v PSG niekedy ani neobťažoval prísť na tréning. Bývalý spoluhráč Jerome Leroy tvrdil, že „proste prišiel na tréning až v piatok, pred zápasom.“ Existujú dokonca aj príbehy, kedy Ronaldinho počas pôsobenia v Barcelone prišiel na tréning v rovnakých veciach, v ktorých deň predtým odchádzal, pretože sa celú noc zabával potom, čo na ihrisku znova vyvádzal ako ohňostoj.

Nostalgia a spomienky majú tendenciu neprimerane prifarbiť dojem z hráča, ale brazílsky Trident RRR z Mundialu 2002? Rivaldo, Ronaldo a Ronaldinho v jednom tíme spolu na ihrisku? Už vtedy bolo jasné, že to je niečo nadpozemské a nejeden futbalový nadšenec si pri ich sledovaní vravel „Ty vole, to je mazec!“

Už pred Majstrovstvami sveta 2002 v Japonsku a Južnej Kórei nebolo klubu, ktorý by mladého 22-ročného Ronaldinha nechcel mať vo svojom drese, pričom Brazílčan svoju cenu na šampionáte iba navýšil. Takmer z nemožnej pozície z priameho kopu prekonal Davida Seamana v štvrťfinále. Bol to moment, z ktorého sa anglická brankárska legenda asi už nikdy nespamätala a utkvel v pamäti, akoby to bolo iba včera.



Barcelona potom prebila ponuku Manchesteru United a v lete 2003 sa Ronaldinho za 30 miliónov eur sťahoval na Camp Nou, keďže v Reale Madrid ho nechceli, pretože bol škaredý a pokazil by im imidž značky. Svou genialitu ale ukázal hneď v prvom domácom zápase, keď proti Seville predribloval stredom ihriska a z diaľky nemilosrdne zavesil bombou od brvna.



V priebehu  2 rokov sa našlo iba málo pochybovačov, ktorí neboli presvedčení o tom, že Ronaldinho je najlepší na svete. Dokonca to prešlo až do postavenia, kedy bol vnímaný skoro ako nadčlovek, magický na ihrisku i mimo neho. A jedno šikovné postprodukčne upravené video, v ktorom Ronaldinho žongluje s loptou a medzitým triafa brvno bez toho, aby mu čo i len raz spadla, pomohlo iba pozdvihnúť túto mýtickú auru Brazílčana.

To, čo si však budeme najviac pamätať, sú všetky tie božské a nezabudnuteľné parády, ktoré predvádzal, a to, ako sa dokázal v momente podpísať pod celý zápas. Počas jeho troch najlepších rokov kariéry nikto nedokázal vyrovnať Ronaldinhovu ohromujúcosť, fenomenálnosť, jednoduchosť, smiech a to, že ľuďom pri ňom padali sánky.

Pätičky, prešlapovačky, dokrútené členky protihráčov, sila, zmeny rýchlosti, prihrávky na slepo, dokonca aj prihrávky chrbtom, priame kopy ponad múr, priame kopy zatočené okolo múru, priame kopy popod múr, jasličky, elástica, rabony, bicykle, loby, góly nožničkami, to všetko robil Ronaldinho s ľahkosťou jemu vlastnou a vždy s úsmevom na tvári.

Po konci Franka Rijkaarda a príchode nového trénera Pepa Guardiolu bolo jasné, že Ronaldinhov čas na Camp Nou sa blížil ku koncu. Brazílčanov vplyv však stále vidieť na hre Lionela Messiho, ktorý ho sám označil za svojho nástupcu a prihrával mu na prvý gól v jeho kariére. „Už vtedy mi bolo jasné, že je lepší ako ja“, nechal sa počuť Ronaldinho.

Po odchode z Barcelony jeho kariéry neupadla, ale začala špirálovito klesať. V lete 2008 prestúpil do AC Miláno, rovnako ako pred ním Rivalodo, s ktorým vyhral Seriu A, a nakoniec si v roku 2013 splnil celoživotný sen, keď s Atléticom Mineiro vyhral Copa Libertadores. To najlepšie už mal za sebou, ale vždy keď chcel zapnúť na vyššie obrátky, tak to dokázal. Krátko hral aj v Mexiku a do roku 2015 ešte za Fluminense predtým, ako ostal bez klubu a hracieho času profesionálnym futbalistom už iba na papieri, kým v stredu 17.1.2018 neprišlo oznámenie o povesení kopačiek na klinec.



Brazílska legenda Tostao kedysi povedal: „Ronaldinho má dribling Rivelinha, víziu Gersona, ducha a nadšenie Garrinchu, rýchlosť, silu a talent Ronalda a Jarzinha, technické schopnosti Zica a kreativitu Romária.“ Nad to všetko mal ale ešte jednu veľmi špeciálnu vlastnosť. Vyčarí Vám úsmev na tvári.

Ronaldinhov koniec je koncom hviezdnej kariéry, ktorá mala raketový vzostup do najväčších výšin futbalu, kým sa strelecká hviezda, ktorá sypala svoj čarovný prach na všetkých  po ceste, nevrátila späť na zem. Vždy usmiaty Ronaldinho, ktorý futbal dotiahol na nový level. Bolo jedno kam šiel, bolo jedno v akom tíme hral, alebo proti komu hral, futbaloví fanúšikovia ho vždy rešpektovali. Pretože niekto hrá pre slávu, niekto pre úspechy, ale Ronaldinho vždy hral, pretože miluje hrať futbal.

Veľa skvelých hráčov príde a odíde. Nezáleží ani na tom aký starý Ronaldinho bude, pretože fanúškovia futbalu si ho vždy budú pamätať ako hráča, ktorý sa usmieval popri tom, ako trhal obrany na kusy, ktorý nás naučil pozerať sa na futbal inak, zmenil futbal a premenil seriózny šport na obrovskú zábavu.