PRÍBEHY Z COPA AMÉRICA: RONALDOVA SEZÓNA SNOV

Sezóna 1996/1997 bola pre Ronalda magická. Brazílčan vo svojej jedinej sezóne v Barcelona nastrieľal 47 gólov v 49 zápasoch a jeho perfektná sezóna pokračovala aj v drese Brazílie na turnaji v Bolívii.

Ronaldova jediná sezóna v drese Blaugranas bola nevídaným individuálnym úspechom a Luiz Nazário de Lima v nej ukázal svoju fyzickú silu, rýchlosť a technickú vyspelosť a mnohí ho v tom čase považovali za najlepšieho útočníka na svete. Góly ako ten, ktorý v lige strelil Compostele, Vám nedovolia nesúhlasiť.

Na úrovni kolektívu jeho góly pomohli tímu Bobbyho Robsona získať pohárové double. Ronaldova penalta proti PSG znamenala výhru v Pohári víťazov pohárov v máji/květnu 1997 a výhra nad Betisom v nasledujúcom mesiaci priniesla trofej Copa del Rey. Jediná čierna bodka bola prehra v súboji o ligový titul, ktorý Azulgranas ušiel iba o 2 body za Realom Madrid, vedeným Fabiom Capellom.



Ronaldo vo finále Copa del Rey chýbal, keďže už bol s tímom Brazílie, ktorú trénoval Mario Zagallo. Debut v repre si odkrútil v roku 1994 ako 17-ročný keď bol členom zlatého brazílskeho tímu z Majstrovstiev sveta v USA, avšak neodohral ani munútu. O rok neskôr na Copa América hral iba 5 minút a Brazília nakoniec vo finále prehrala na penalty s domácim Uruguayom.




V roku 1997 sa hral v Bolívii a Ronaldo sa chystal predstaviť svetu na medzinárodnej scéne. Kanárici turnaj začínali v Santa Cruz proti jednej z pozvaných krajín, Kostarike. Zagallov tím rozobral stredoamerický tím 5-0 a Ronaldo strelil 2 góly.

Proti talentovanému tímu Mexika sa Brazílčania ťažko narobili. Luis Hernández skóroval 2-krát v prvom polčase a ďalšia z pozvaných krajín sa šokujúco dostala do vedenia. Mexičan sa nakoniec stal so 6 gólmi najlepším strelcom turnaja, pred 5 gólovým Ronaldom. Napriek tomu Kanárici v druhom polčase tvrdo bojovali a Leonardo nakoniec strelil víťazný gól, keď Brazília výsledok otočila a vyhrala 3-2. V poslednom zápase skupiny proti Kolumbii odohral Ronaldo 60 minút a strelecký prach si šetril na vyraďovaciu fázu.

Vo štvrťfinále Ronaldo dvoma gólmi proti Paraguayu vybavil zápas a poslal Brazíliu do semifinále, v ktorom ju čakalo prekvapenie z Peru. Zápas bol nakoniec jednoznačnou záležitosťou a jediným prekvapením bolo, že sa Ronaldo pri výhre 7-0 nedokázal strelecky presadiť. Vo finále čakala domáca Bolívia.

Až do finále bolo rozlosovanie turnaja k Brazílii veľmi prívetivé, keďže všetky svoje zápas hrali v Santa Cruz, v nadmorskej výške iba 400m.n.m.. Avšak finále sa hralo na Estadio Hernando Siles v La Paz a to už sa bavíme o nadmorskej výške niekde medzi rakúskym Grossglocknerom a španielskym Mulhacénom. Mesto má nadmorskú výšku presne 3640m.n.m. a Bolívia spolu s Peru sú dobre známe reprezentačnými zápasmi v extremných altitúdach, v ktorých súperi často potrebujú „kyslíkové“ prestávky.

Iba 4 roky predtým sa v Bolívii skončil brazílsky 40-ročný rekord neporaziteľnosti v kvalifikačných zápasoch na Majstrovstvá sveta, keď na rovnakom štadióne prehrali 2-0 a to viedlo k obvineniam z toho, že domáci tím získava výhodu hraním zápasov v hlavnom meste Bolívie s redším vysokohorským  vzduchom, ochudobnenom o kyslík.

Brazílske sťažnosti a obavy sa ale ukázali ako neopodstatnené. Čerstvý Ronaldo, ktorý hral iba 58 minút v semifinále s Peru, bol pre hostí veľmi veľký problém a sústo, s ktorým si nedokázali zverenci Antonia Lópeza poradiť. Denilson strelil úvodným gól na ktorý Bolívia odpovedala tesne pred prestávkou vďaka chybe brankára Taffarela. Avšak v druhom polčase Ronaldov piaty gól na turnaji a ďalší od Zé Roberta uzavreli výhru 3-1.



Ronaldo bol vyhlásený za hráča turnaja za jeho prínos pri výhre prvej brazílskej Copa América od roku 1989 a zavŕšil tak nezabudnuteľnú sezónu, v ktorej získal 3 trofeje a miesto medzi najlepšími a najvzrušujúcejšími hráčmi sveta na veľmi dlhú dobu.