Sandor Kocsis

Do nezabudnuteľnej generácie Maďarov, povojnových dobyvateľov svetového futbalu, patril aj Sandor Kocsis. Keď spustil strelecký duet s Ferencom Puskasom, nemali konkurenciu. Kocsis sa stal z jednou osobností Barcelonského klubu na konci 60-tych rokov, keď tím viedol tréner Helenio Herrera a Kocsis nastupoval v jednom tíme s hráčmi ako boli Ramallets, Kubala či Czibor.

Sandor sa stal futbalistom ako jeho otec, ktorý hrával v obrane a vynikal predovšetkým v hre hlavou. Sandor na neho spomína
"Otec mi bol aj dobrým kamarátom a keď ma prísna mama chcela za nejakú nezbednosť potrestať, vždy sa ma zastal. Dokonca aj vtedy keď som loptou rozbil sklenenú vitrínu."

V roku 1940 hrával Kocsis s Uljakim, budúcim hráčom parížskeho Racingu, v tom istom žiackom mužstve. Bol to chlapček štíhlej postavy, jemných čŕt. No už vtedy mal neobyčajne vyvinutý zmysel pre hru, vedel najmä dokonale využívať voľný priestor, čo si odborníci a skauti ihneď všimli na tomto útlom chlapcovi. V spoločnosti Uljakiho, Kubalu a ďalších mladých nádejných hráčov ho vodili na veľké zápasy, aby talentovaní chlapci získali, čo najviac skúseností a učili sa na praktických príkladoch.

Začínal vo Ferencvárosi, bol to jeho materský klub. Nemal ešte ani 18 rokov keď nastúpil k prvému medzištátnemu zápasu proti Rakúsku, "na tento zápas vždy veľmi rád spomínam. Všetko išlo ako po masle, strelil som tri góly a pri ďalších som bezprostredne asistoval. Je to asi moja najkrajšia spomienka na moje futbalové začiatky." po tomto zápase sa Kocsis stal hrdinom týždňa a všetky noviny boli preplnené jeho fotografiami.

Kocsis nastrieľal v reprezentácii viac gólov ako odohral zápasov (68/75). Za úctyhodnou bilanciou stojí predovšetkým jeho výborný výskok a orientácia vo vzduchu. Preto dostal prezývku - Zlatá Hlava (prevažnú väčšinu svojich gólov zaznamenal hlavou). K tomu ešte pridal rýchlosť, jemnú techniku a v najspletitejších situáciách sa bleskovo rozhodoval. Kocsis bol kompletným hráčom, ktorému patrilo miesto pravej spojky.

Kocsis sa narodil v Budapešti. V 19-ich rokoch prestúpil z Ferencvarosa do Honvedu, kde doplnil rodiace sa gigantické mužstvo. Hlavne ofenzívna sila bola zdrvujúca. Celú hru riadil z pravej strany skúsený stredopoliar Jozsef Bozsik, pred sebou mal neúprosného strelca Zoltana Czibora, ľavonohého Ferenca Puskasa a samozrejme Kocsisa. Neskôr vytvorili os maďarskej reprezentácie, ktorá vyhrala Olympijské zlato v Helsinkách v roku 1952. Spolu s ďalším útočníkom Hidegkutim, prevalcovali každého, kto im stál v ceste. Dokonca prvýkrát vylúpili Wembley, keď domácich Angličanov porazili vysoko 3:6.

Kocsis na pôsobenie v Honvéde spomína takto:"Boli sme siedmi jeden lepší ako druhý. Rozumeli sme si, skoro sme si navzájom vedeli čítať myšlienky a ľahko sme realizovali všetky svoje plány a predsavzatia. Samozrejme, že prišli aj pekné úspechy, však medzi nami pôsobila telepatia, nervy boli v poriadku, kondícia tréningom zocelená a toto mužstvo fungovalo ako dobre namazaný stroj."

Kocsis sa do futbalovej histórie zapísal na Majstrovstvách sveta v roku 1954. Už v prvom zápase proti Južnej Kórei sa strelecky presadil trikrát. Pre Sandora hattricky neboli ničím výnimočným, v reprezentácii ich zaznamenal 7, čo sa nikomu vo futbalovej histórii nepodarilo. Ale to nebolo všetko štyrmi gólmi deklasoval Nemcov, ďalšie dva pridal Brazilčanom vo vypätom zápase, ktorý končí bitkou na ihrisku ako aj na tribúnach. Ale svoj životný zápas odohral v napínavom semifinále s Urugayom.
Za stavu 2:0 vyzeralo byť všetko rozhodnuté, lenže húževnatí Juhoameričania do konca zápasu vyrovnali a tak sa muselo rozhodovať predĺženie V predĺžení sa išlo na doraz a v posledných minútach vyostreného predĺženia sa dvakrát vynorila Kocsisova hlava a rozhodla o víťazstve Maďarov. Vyčerpaní víťazi padli na trávnik a od radosti plakali. Maďari suverénne kráčali turnajom až do finále kde prekvapujúco prehrali so západným Nemeckom 2:3. Možno vyčerpávajúce semifinále sa stalo Maďarom osudným, keď ani 25 priamych striel na brankára Nemecka nestačilo na víťazstvo. Kocsisovi mohlo byť náplasťou na prehrané finále aspoň to, že s 11 gólmi sa stal najlepším strelcom turnaja.

Éru neporaziteľného Maďarska narušil svetový šampionát a definitívne rozprášili sovietske tanky v roku 1956, ktoré potlačili povstanie.

Honved odcestoval k pohárovému zápasu a cestu si predĺžil na 4 mesiace. Niekoľko hráčov sa už nevrátilo. Pre Puskasa prichystal zmluvu Real Madrid. Kocsis sa po ročnej zastávke vo Švajčiarsku (Young Boys Bern) upísal Barcelone ako Czibor. Maďarskú kolóniu Blaugranas dotváral Kubala, ktorý pôsobil v Barce od roku 1950.

V metropole Katalánska spoločne prežívali druhé detstvo. Pomohli Barce k dvom titulom v Pohári Uefa(1960,1966), dvom po sebe idúcim titulom Španielskej Ligy v rokoch 1959 a 1960. V roku 1959 Barca získala double keď vyhrala aj Španielsky pohár. A o 4 roky neskôr vyhrávajú tento pohár znova. Čo mohlo určite zapísať Kocsisa a celý tím Blaugranas do histórie klubu, keby získali aspoň raz Pohár Európskych Zemí. V roku 1961 sa Barca stretla vo finále s Benficou, kde napokon prehrala 3:2. Kocsis strelil jeden z gólov Blaugranas. Pre Kocsisa to bola veľmi trpká prehra lebo na rovnakom štadióne, hralo sa v Berne, prehral vo finále na Majstrovstvách sveta v roku 1954 so západným Nemeckom rovnakým výsledkom 2:3.
Kocsis nastúpil v drese Barcelony k 235 zápasom a nastrieľal 151 gólov.

Ako emigranti však museli byť veľmi opatrní. Napríklad na pohárový zápas proti H. Králové neprileteli, pretože sa báli, aby ich miestne úrady nezadržali a nepredali maďarskej bezpečnosti. Naviac Kocsisa by mohli obviniť aj z dezercie, pretože Honved bol vojenským klubom.

V 60tych rokoch vládol futbalu defenzívny a silový typ futbalu, čo malo za následok, že v zápasoch padalo málo gólov. Vtedy sa výrazne diskutovalo ako tento trend zmeniť, jedni boli názoru, že futbalové pravidlá sú príliš zastarané a treba ich zmodernizovať alebo sa musia zmodernizovať tréningové metódy, alebo upustiť od systému 4-2-4. Kocsis mal na riešenie celej situácie úplne odlišný názor:
"Diváci nemajú radi tento brutálny a tvrdý spôsob hry, nemajú porozumenie pre často zaužívanú "taktiku" hneď od začiatku dať "šach mat" najlepšiemu útočníkovi súpera a vyradiť ho zo hry. Žiadny milovník futbalu sa nepoteší, keď vidí váľať sa po trávniku ranených hráčov. Čo však znalcov nadchýna je rozvíjanie technickej na pohľad peknej hry, cieľavedomé útoky majúci jeden cieľ: GÓL! Veď trávniky na štadiónoch nie sú bojové polia. Toto si treba uvedomiť kým nebude neskoro!"

Keď mu bolo 37 zavesil kopačky na klinec a otvoril si v Barcelone reštauráciu pod symbolickým názvom "Zlatá Hlava" a trénoval prvoligové Alicante. S tým musel však náhle skončiť, pretože lekári mu diagnostikovali leukémiu. Čakali ho štyri roky "mučenia", choroba sa rozšírila na rakovinu žalúdku a dokonca mu museli amputovať ľavú nohu. Za liečenia utratil všetky svoje peniaze a úspory.

Koscis zomrel vo veku 48 rokov. Jeho smrť je zahalená rúškom tajomstva keď 22. Júla 1978 vypadol, možno vyskočil, zo štvrtého poschodia barcelonskej nemocnice Quiron. Bola to nehoda alebo samovražda? Tak zneli nadpisy všetkých popredných novín...

Tak či onak Kocsis sa do futbalovej histórie nepochybne zapísal veľkým písmenami a stal sa jednou z legiend Barcelonského a Maďarského futbalu.


Hráčska Kariéra: Ferencváros Budapešť (1942-1949), Honved Budapest (1950-1957), Young Fellows Curych (1957-1958), FC Barcelona (1958-1965)
Trénerska Kariéra: Hercules Alicante (1971-1974)
Hráčske úspechy: 4x Majster Maďarska (1949,1952,1954,1955), 2x Majster Španielska (1959,1960), 2x Španielsky Pohár (1959,1963), 2x Pohár Uefa (1960,1966), Olympiáda (1952), najlepší strelec majstrovstiev sveta (1954-11 gólov) a 3x Maďarska (1951-30 gólov, 1952-36 gólov, 1954-33 gólov), 39. najlepší hráč podľa Medzinárodnej federácie futbalových historikov a štatistikov