Šoférik (alebo 4 dni v Barcelone – diel I.)

Ja vlastne ani neviem, či to bude niekoho zaujímať, ale no a čo. Potrebujem to zo seba vypľuť a inú formu som doteraz neobjavil. Ak niekoho pobavím, budem rád. Ak niekomu pomôžem, budem rád. Ak nie, aspoň sa mi uľaví.

Po prvej návšteve Barcelony spojenej so zápasom proti Malage sme sa kompletne zhodli obaja, že sa ešte musíme vrátiť. Že tri dni boli málo a že musíme dopozerať všetko to, čo sme videli zvonku. Že sa musíme pozrieť aj do útrob neskutočných stavieb a objektov. Tak padlo rozhodnutie o opätovnej návšteve, tentokrát na štyri dni.

A viete čo?

Aj to bolo málo a ešte stále tam ostalo niečo tak na ďalšie štyri dni.

 

 

Veď áno. Barcelona so všetkými svojimi kúzlami.

S uličkami a ulicami. S budovami a palácmi. S námestiami a námestíčkami.

S kaviarňami a tavernami. S múzeami a pamiatkami.

S morom a promenádou. So záhradami a parkami.

S demonštráciami. S drogami a chľastom. S bordelom nadránom a poriadkom ráno.

S fungujúcou dopravou a nekonečným morom taxíkov s elektrickým pohonom.

S Gaudím a Iniestom. S tržnicou a Camp Nou.

Barcelona...

 

Deň 1., taxikárik:

Pre odlet sme tentokrát po nepríjemných skúsenostiach s Bratislavou (aké nečakané) zvolili letisko u našich severných susedov. Krakov je síce vzdialenejší a vedú k nemu horšie cesty, ale pri rozumnom plánovaní (a my rozumní, samozrejme, sme) je toto mesto výbornou voľbou.

Kto Krakov navštívil, vie o čom hovorím (teda píšem).

Mesto má úžasné historické centrum, návšteva ktorého je príjemným spestrením cesty do Barcelony. Oddychová prechádzka spojená s výborným obedom padne vždy vhod a padla veru aj tentokrát. Aj s porovnaním si stavu v ponuke v cestovnom ruchu medzi Poľskom a Slovenskom. Veľmi lichotivé to pre našu krajinu ale nebolo (Poľsko som precestoval z juhu na sever a potom na východ, Slovensko tiež, môžem teda porovnať), je to na dlhšiu debatu...

 

Tak teda Krakov navštívený (už po niekoľkýkrát), ochutnaný (chutil ako vždy) a poobdivovaný. Cesta na letisko trvala pár minút, snáď 15, či 20. Značenie okolo letiska, príjazd na parkoviská a vôbec celá logistika okolo výborná, presná a poctivo zvládnutá. Parkovanie 50 metrov od letiskovej haly za dokopy 12 eur? Veru áno! Objednané od PC z domu, prevedená platba od PC z domu. Mimochodom, v Bratislave si odo nás pýtali 35 eur za 4 dni a platba kartou nemožná...

Odlet sa omeškal, ako to už pri nízko nákladových spoločnostiach býva, ale človek im odpustí pri rozdieloch v cenách leteniek.

 

Ozaj, ďalšia výhoda Krakova: lieta do Barcelony na El Prat, nie do Girony.

Cesta z letiska v Girone do stanice NORD v Barcelone trvá autobusom zhruba hodinu a odtiaľ ešte peši, či taxíkom, z El Prat do bytu sme cestovali 15 minút. Z Krakova odlet plánovaný na 19:45, reálny o 22:00. Nevadí. Káva na letisku v Krakove za 1 euro bola v poriadku, káva pri predchádzajúcom lete z Bratislavského letiska za 2,80 teda v poriadku nebola. A to vážne nie som žgrloš, doprajem si. Ale odtiaľ-potiaľ...

 

Počas letu som všetkých členov výpravy (4 dospelé osoby) ubezpečoval, že na El Prat nás bude čakať šofér v obleku s tabuľkou, na ktorej bude napísané moje meno. Odvedie nás k limuzíne a v pokoji a mieri vybaví náš presun do objednaného bytu. Mimochodom, aj odvoz limuzínou a byt som objednal a zaplatil z domu od PC. Pristávací manéver sa uskutočnil v dokonalom súlade s príručkou pristávania. Hladko, bez obratka. Hladko-obratko by bolo horšie.

Samozrejme, že som vopred upozornil SMS-kou agentúru poskytujúcu služby odvozov v Barcelone, že budeme meškať a oznámil nový čas príjazdu. Odpoveď: OK ma uspokojila a tak naše kroky v príletovej hale viedli do jej stredu, kde sa mal dotyčný šofér nachádzať aj s tabuľkou.

Nuž, nebol tam. Pol druhej ráno, šofér nikde. Tabuľka nikde. Prázdna hala. Veľká. Kto tam bol, vie.

Telefonát do agentúry.

Otázka: Kde je šofér, prosím?

Odpoveď: Na letisku, prosím.

Otázka: Je asi malý, keď ho nevidím?

Odpoveď: No, je menší, to je pravda.

Otázka: Asi aký malý je ten šofér?

Odpoveď: Veď počkajte, zavolám mu.

O 10 minút zvonenie telefónu a oznam, že šofér je na letisku. Dokonca je aj na El Prat, len v inej hale, v inom terminály. Ale že už kráča rýchlym krokom priamo k nám. Aj s tabuľkou s mojim menom, ako mi bolo na moju všetečnú egoistickú otázku odpovedané.

 

 

Zjavil sa. Bol to on. Meter a pár centimetrov k tomu. Oblečík, mininohavice. Veľké topánky. Kravata. Tabuľka s mojim menom. Po jeho zazretí okamžite padlo aj jeho meno: ŠOFÉRIK. Inak sa ozaj volať nemohol. Dvadsaťosem (asi) kilo živej váhy. Chlapček ako u nás ôsmaci. Odviedol nás k autu, k veľkej novučičkej Škode Superb v plnej výbave a my sme mu hneď odpustili.

Prejazd nočnou Barcelonou za zvukov arabskej hudby bol príjemný a spánok v byte po dlhej ceste určite zaslúžený.

Ďakujeme, šoférik...

 

Peter Maďar

MEGABARCA.SK